Ahoj Rudko! Chcela by som Ťa poprosiť o pomoc a radu. Mám 11 ročného alpského jazvečíkovitého duriča /braka jezevčíkovitá - po vašom/ a už 11 rokov sa snažím niečo urobiť s jeho vrčaním. Pokiaľ si ho cudzí človek nevšíma tak je v poode očuchá si neznámeho, krúti chvostom skrátka pohoda ale ako náhle sa mu ten človek prihovorí tak začne vrčať. Vrčí aj na mňa ale mne sa zdá, že mi chce takto povedať, že je v pohode. Ako keby si vybral taktýto spôsob. Myslím si, že pri tých cudzích ľuďoch vrčí preto lebo chce mať pokoj a keď zavrčí tak mu dá každý pokoj. Nikdy nikoho nepohrýzol a keď ideme po ulici nie je agresívny voči posom, ktorý na neho štekajú. Tvári sa, že sú pod jeho úroveň. Je to poľovné plemeno a tak ho používam na dohľadávanie postrielanej zveri a na durenie diviakov. V pohone s ostatnými psami perfektne spolupracuje a naháňa divočákov. Na hranie má iba mňa a do minulého roka aj môjho druhého psíka - kríženca jazvečíka. Ala už mal 16 rokov a v minulom roku uhynul. Koncom mesiaca mám v pláne priniesť si šteniatko a mám obavy ako bude reagovať na malého votrelca na dvore kde je on pánom, až po mne samozrejme. Cez víkend bol u nás kamarát so šteniatko jazvečíka a reakcia bola - vrčanie. Nechcel mu ublížiť a dokonca mal záujem sa hrať ale mala som pocit, že sa toho hrania bojí. Prosím Ťa mohol by si mi poradiť ako mám postupovať keď prinesiem šťeňa? Má aj silne vyvinutý cit pre privlastňovanie si vecí. Ale od malička bol veľmi poslušný a tak keď dostane povel aby mi uričtú privlastnenú vec dal vždy bez problémov poslúchne. Ďakujem za radu.Erika.

Ja sa snažím 11 rokov a nechcem nič naprávať na rýchlo. Urobila som veľa chýb a dala som na rady ľudí, ktorí si myslei, že psom rozumejú. Doteraz som nemala možnosť a príležitosť prediskutovať to s niekým ako ty, ktorý tomu rozumie najlepšie. Človek sa učí celý život a najhoršie na svojich chybách. Ten pes je pre mňa všetkým. Nepoznám lepšieho kamoša. Fakt si myslíš, že si robí iba čo chce? Veď posušnoť zvláda dobra. Na povely reaguje perfektne a vie regovať aj keď mu ich dávam len rukou. Takže sme podľa Teba stratené prípady? Ďakujem, že si si našiel čas a aspoň mi odpovedal.

Šteniatka su v svorke chránené a nikto im nesmie ublížiť. A tak bude na mne aby som zabránila akému koľvek aj najmenšiemu krivému pohľadu voči tomu malému. Je to tak? Dobre si to myslím?
Čítam, čítam a čítam. Našla som tu ľudí a psov s podobnými problémami, takže si idem naštudovať ako na to. Určite Ťa budem ešte otravovať keď mi nebude niečo jasné a bude toho asi dosť. Moc ďakuem.

Včera som sa vracala s havkom z hory a po ceste na nás vyletel susedov kríženec špica. Tak som podľa Tvojich rád, ktoré tu čítam najskôr medzi psov dala nohu a s odhodlaním /až som sa čudovala kde sa vo mne berie/ som mu povedala aby zmizol a neotravoval. Ale ten pes štakal ako najatý a stále sa chcel dostať k môjmu. Tak som mu celkom zahatila cestu a s výrazom, že ho zožeriem som na neho zarevala aby zmizol. V hlave som mala stále slová, že nikto a nič neublíži môjmu psovi! Ale musela som použiť aj tašku s dubákmi /veľa z nich nezostalo/ aby som ho zahnala. V jednom momente môj havko napol vodítko a štekol na útočníka. Vtedy som ho okríkla, že to je moja vec a ja to vyriešim. Potom sa už do toho nestaral. Nakoniec útočník zdrhol domov a my sme ako víťazi kráčali domov. Chcela by som iba vedieť či sa dá takáto situácia vyriešiť aj kľudnejšie. Lebo to moje kričanie bolo dosť počuť. Ale ten pes mal taký výrazný hlas, že som ho musela prekričať. Alebo nemusela? Môj psík ma potom celý večer oblizoval a oblizoval a nebolo ani žiadne vrčanie. A ešte som ho zoznámila s jedným mladým križencom z útulku a keď sa začal na neho ježiť tak som mu vysvetlita, že je to kamarát, že to mal v útulku dosť ťažké a že aj on si hladá kamarátov. A tak sa pekne očuchali, krútili chvostíkmi a už na neho nevčal.
Ešte stále čítam a čítam a zamýšlam sa . Ďakujem, ďakujem.

Ďakujem, budem na tom pracovať.

Včera sme zasa cvičili aby si neprivlastňoval veci na dvore. A tak som na dvor pohodila nejakú "super" žuvaciu tyčinku a keď si je chcel zobrať a zožrať dala som mu povel, že nesmie. Ale aj napriek tomu si ju vzal. Tak som ho chytila medzi uši a za slabinu a hlavu pritlačila k zemi. On samozrejme vrčal a tak som mu aj ja zavrčala rovno do uška, že to je moja a len moja tyčinka. On ju pustil a ja som mu pomaly púšťala hlavu. Potom som si sadla a čakala. Prišiel ku mne sadol si a s výrazom "tak tomuto som rozumel" sedel pri mne. Tyčinku potom obchádzal na 3 metre ako keby pálila. Vošla som do domu a cez okno som ho šmírovala či si ju nepôjde zobrať. Ale ani sa k nej nepriblížil. Len neviem ako sa mám správať potom. Ešte som sa tvárila, že je vzduch keď mi prišiel obliznúť ruku a robila som si svoje. On potom sedel a čakal na nejaký môj povel alebo čo mu poviem. Asi by nebolo dobré hneď sa chovať ako, že už je dobrý havko. Alebo do kedy sa mám tváriť, že sa hnevám? A vlastne postupovala som správne? Ale podľa jeho reakcie pochopil, že tá tičinka je moja, si myslím.

Nerozumiem. Privoláš ho keď neposlúchne Tvoj povel a potom čo? Vieš mne to musíš vysvetliť trošku podrobnejšie. Chcem to pochopiť. ďakujem Ti.

A teda hlavne aby to pochopil môj havko.

pokud pes nemá 100% přivolání, má stopovačku nebo aspoň krátké vodítko (obzvlášť když mu děláš takové naschvály) - pohodíš tyčinku a když k ní pes přičichne, přivoláš. Pes buď přijde a je pochválen, nebo je přijit a je pochválen.

Práveže, keď má to vodítko tak vždy poslúchne. Ako keby vedel, že nemá iné východisko, že mu nič iné nezostáva. To tiež cvičíme. Tak som to včera chcela skúsiť bez vodítka. Ja viem, že to je dlho. Ale mne akosi nedochádza, čo potom. Keď si ho privolám alebo pritiahnem. Samozrejme že sa netvárim milo a nie prívetivo mu poviem, že aj tak bude ako to chcem ja.

Přiznám se, že nerozumím taky, jaký význam tam to přivolání přesně má. Pes neposlechne, a dejme tomu, že nemám zrovna po ruce páky k tomu, aby byl poslechnut (např. drží cosi v tlamě a je pět metrů ode mě - tj. mimo můj dosah - a nereaguje na pusť). Přivolám psa, pes bez problémů přijde (cestou ten fujtajbl spolkne), a co potom? Já bych chválila za přijití, ale vytrácí se mi tam moje potřeba (někdy dost silná) vyjádřit své rozladění nad tím, že prve neposlechl. Když přijde, musím přece chválit a ne mu nadávat za to předtím. Vychází mi z toho, že mu ten prohřešek prošel, a příště se mi na ten samý povel opět vykašle.
Další věc je ta, že i když třeba jen přičichne, já zavolám, on přijde, pochopí, že si přeju, aby to i příště nechal na pokoji? Spíš bych to šacovala na to, že si řekne - panička volá musím jít, až budu mít volno, přijdu si to očuchat, ev. sežrat. Nejsem si jistá, že odvoláním od něčeno, co se mi nelíbí, mu to zakážu. (= co není zakázané, je povolené, pokud se po mě zrovna nechce něco jiného) Nelze psa přece hlídat 24 hodin denně, aby vždy, když se chystá k nějaké lotrovině, dostal povel pro něco pozitivního.

Zuzko M - v těch případech, co jsi vyjmenovala, bych to viděla spíš na to, hodit po psovi třeba řetízkový obojek nebo něco takovýho... ale to chce mít dobrou mušku :)

Petra, ale on si ju vzal do tlamky a nechcel ju pustiť, nechcel si iba pričuchnúť. Inokedy na povel nesmieš, a tiež aj keď mu ho ukážem iba rukou reaguje a pustí. Aj keď nemá vodítko. Ale asi bola fakt dosť chutná a voňavá, aj mne sa celkom pozdávala! Bije sa vo mne to pokarhanie a pochvala. Kedy čo použiť aby v tom mal Hero jasno a ja tiež.

když mi pes žere co nemá tak je pro mne většinou nejdůležitější to aby to nesežral - takže pokud okamžitě neposlechne pusť, má moji ruku v krku a vytahuju... pokud to ještě nemá v tlamě funguje přivolání, až to v tlamě má tak by sice přišel, ale cestou by to sežral, proto pusť a okamžité řešení. Pokud je pes dál a je po ruce řetízkáč, tak je to asi nejlepší volba (taky funguje pusť zařvat a vystřelit směrem ke psu - raději ať se trochu lekne než aby sežral něco otráveného)

Ale v popisované situaci bych dala přivolání právě předtím než by tyčinku vzal do tlamy, pochválila, pak bych jej dovedla k tyčince a vysvětlila mu že nechi aby si jí dále všímal (u nás povel MOJE, u tebe asi NESMÍŠ). Teprve pokud by tohle neposlechl tak by případně mohl následovat ostřejší trest jak jsi psala nahoře.

Petra!!! Ale tu nešlo o to, že niečo zožerie ale o to aby si tú tyčinku neprivlastňoval. Náhodou som ako návnadu použila tyčinku ale mohol to byť napr. štetec na farbu, ponožka, mobil,... On je naučený, že keď niečo nájde tak to nežerie aj keď sme v hore alebo niekdy vonku. On ma k tomu skôr volá aby som sa išla pozrieť čo našiel. Ale sám od seba si to nevezme aj keď to je niečo na žranie. Presne ako si napísala, on vedel,že to NESMIE a zobral si to. Ty píšeš, že potom by nasledoval ostrejší trest. Aký? To čo som urobila bol tiež trest, len Rudko mi napísal, že to bolo pre neho dosť nezrozumiteľné. On to privlastňovanie robí doma na dvore. Napríklad si minule uchmatol leták z TESCA a mal ho v pelechu. Asi čítal aké budú mať akcie..... On ako keby si sám dal úlohu, že toto budem teraz strážiť a nikomu to nedám. A keď prídem a nejakú tú somarinu čo stráži mu vezmen tak ako by sa mu uľavilo.

JAK to věděl??? Psalas žes pohodila dobrotu a až když ji vzal tak jsi dala nesmíš - předpokládám že cokoliv méně lákavého by pustil, ale pouštění dobroty je těžké. A okamžitě po neuposlechnutí tohoto těžkého povelu jsi psa vcelku drsně sejmula - postupné ztěžování obtížnosti platí u všeho, takže dát psu těžký úkol a když ho nesplní tak místo ukázání co a jak ho hned sejmout je špatně. Ostřejší trest (třeba i ten cos použila) použiju až tehdy kdy pes opravdu jednoznačně ví co má dělat (protože jsem mu předtím ukázala správné chování) a on se "zapomene". Použij něco méně lákavého a nejprve na tom psu vysvětli co po něm chceš. A popřemýšlej jestli to nedělá z nudy - pak by chyba nebyla úplně na jeho straně...

Ahoj Petra, mala som týždeň dovolenky a tak som sa nemohla skôr ozvať. Vieš ja mu to správne chovanie ukazujem už dosť dlho. On už vie čo je dobré a čo zlé. Vieš môj havko je úžasný a ja ho mám moc rada. Až tak rada, že som mu mnohé veci tolerovala a to je moja chyba, to priznávam. Ale aby si ma obvinila z toho, že sa mu nevenujem a že to robí z nudy tak to je dosť sila. V tomto mám teda čisté svedomie na 100%! Predviedla som ho /úspešne/ na mnohých skúškach poľovnej upotrebiteľnosti, aktívne sa rozvíja /už 11 rokov/ v poľovníckej praxi, skoro stále sme v horách - kde to má najradšej, blbneme spolu na dvore, chodíme spolu na mnoho akcii nášho klubu chovateľov jazvečíkovitých duričov, pomáham cvičiť iných psíkov a na ňom predvádzam rôzne technické disciplíny, ktoré sú potrebné na skúškach a on ich ovláda výborne. A zbožňujem HO!!! A občas iba tak vedľa seba sedíme. Som sa trocha rozohnila lebo to bolo od teba nespravodlivé obvinenie. Ale aj tak ti ďakujem za rozobranie situácie.

Erika, to je fajn, spousta lidí má psa jako dekoraci na dvorek a diví se že pes s přebytkem energie kope na dvoře tankodrom atd.

Ale opravdu jsem přesvědčená že tvůj postup nebyl správný - ostatně kdyby byl, tak by fungoval. Nechceš si udělat výlet na Vlčáry? Co my tady budem dlouze vymýšlet, na to Ruda za chvilku stanoví přesný a správný postup - a možná se budeš hodně divit v čem je tam "zakopaný pes". Vím že to nemáš zrovna blízko, ale zkus to nějak vymyslet.

Môj pes nie je dekorácia na dvor. Ja súčasť môjho života. Odkedy som objavila túto stránku o ničom inom nepremýšľam len ako sa dostať na Vlčáry. Pretože viem, že stretnutie s Rudom je to najlepšie čo sa mne a môjmu psovi môže stať. Ale musím zohnať nejaké tie financie a hlavne ochotného šoféra s autom. A okrem toho sa strašne hanbím za tie chyby, ktoré som počas výchovy robila a asi by som sa nezmohla ani na slovo. Chcela by som vedieť lepšie pochopiť a porozumieť psíkom a tak tu aspoň čítam poradňu a snažím sa vyvarovať zlého správania voči psom.

Už týždeňň mám doma malého diablika - Kazana. Už som skoro zabudla aké je úžasné mať doma malé mimčo.Kopec radostí a starotí ale nádhera. Postupne pracujeme na zoznamovaní s Herom. Nestrpím žiadne vrčanie na malého a tak Herovi skončili zlaté časy. Má úplne rozhádzaný jeho zabehaý harmonogram a zo začiatku som ho iba nechala aby nás iba pozoroval ako sa hráme a tak...Včera sa stalo niečo čo som nechápala a bola som šťastná ako blcha. Hero sedel na dvore a malý sa k nemu rozbehol a v tom ako by na Herovej hlave niekto zapol vyínač. Normálne som videla ako mu nad hlavou svieti výkričník - ! "a už som si spomenul ideme sa spolu hrať!" A začal s malým tak blbnúť, že som nechápala. Mama skonštatovala, že som ho asi nadrogovala. Len by som prosila o radu či musí starší pes zniesť od štaniatka všetko. Lebo to malé torpédo všetko kúše a trhá a dosť to bolí. Môže sa ten starší ohradiť? A keď vtedy zavrčí je to v poriadku? Ja sa snažím malého odpútať niečím zaujmavejším - hračkami, kusom dreva,....Tie jeho zúbky sú ako ihličky. Niekedy to teda bolí a fest.

Myslím si, že by ten starší měl mít také od mlaďocha klid, takže samozřejmě vyhradit čas na hrátky, ale jak už starší bude přestávat mít zájem o hru, mlaďocha převést na inou činost a staršího nechat v klidu.

Ano Lenka, to presne to sa snažím robiť. Malý nepozná mieru. Keď vidím, že malý to už dosť preháňa a starý už na neho nemá nervy tak ho beriem preč. Alebo mu dám niečo čo môže obžierať a nie je to živé! Ten malý ho na hranie lámal týždeň a včera ho zlomil.

týden? tak to je ještě super čas

Vieš Evi, on ho lámal dosť drzo. Až som z toho mala hrôzu. Lebo keď si pred ním lahol na chrbát tak to bolo dobre. Ale keď sa domáhal hry štekotom a doskakovaním a všetkým možným tak som mala pocit, že sa ho Hero až bojí. A prvé dni sa na neho ani nepozrel. Ako by to bol vzduch a ešte dosť otravný. Vtedy som sa s ním začala hrať ja a Hero sa iba díval. Je to ešte iba začiatok cesty a myslím, že dosť ťažkej cesty. Ale keď sa chce....A hlavne keď má kto poradiť ako na to.

Jenom k té větě: může se ten starší ohradit? No já myslím, že od toho je tam vůdce, ty, takže bys neměla nechávat si něco vyřizovat je samotné, ale OBA korigovat. Tak jako to děláš Přeju hodně radosti se štěníkem, taky už bych potřebovala novou krev do smečky...

proč by se nemoh ohradit? pokud to bude v tebou stanovených mantinelech tak proč ne

Aj ja som to tak cítila. Snažím sa ich usmerňovať a dostať ich tých správnych koľajničiek aby na dvore zavládla pohoda, klídek, tabáček...Ale to si ešte počkám. Ďakujem Vám. A ešte niečo - ten malý miluje ovečky. Každý večer ich chodíme spolu pooblizovať. Teda ja nie, iba on.

a copa je to za pejska? nechcete zkusit pasení?

v rozumných mezích ohradit ano, bruknutí a naučit štěníka tohle respektovat, ostatně jako s dětmi, stále dotírajícími na hafana.

Je to jazvečíkovitý durči /braka/, takže to bude poľovník. Má 9 týždňov a zdá sa mi, že z ničoho nemá strach. Dúfam, že mu to vydrží.

Hlásim ďalší malý úspech. Včera bolo najskôr zavrčanie lebo malý do Hera narazil, neubrzdil svoje nemotorné nožičky. Tak som povedala, že čo vrčí aby sa z toho nepos...al. Veď do neho iba narazil. Hero na mňa pozeral a potom išiel k malému a nechal ho po sebe vyskakovať a dokonca aj troška pohryzkať. A potom začala naháňačka až lietali stoličky a bol slalom medzi nohami na stole. No paráda. Len mám obavy z toho Herovho majetníctva. Teraz ako by na to menal čas, vrčať keď si malý od neho niečo berie. Ale mám pocit, že to je iba prechodný stav a vždy som pri tom ja. Viem, že nemám maľovať toho povestného čerta na stenu a nieriešiť niečo čo sa zatiaľ nenastalo. Ale,...stále tu mám to ale. Bolo by možné pri výchove toho malého usmerňovať Hera a tak ho ešte dovychovávať?

Nóóó, chcieť sa chce a moc!!!To mi môžeš veriť. Ale to druhé: - vedieť ako na to. To by som chcela vedieť aspoň tisícinku z toho čo vieš Ty. Mám ešte veľké medzery. Teraz som sa zamerala na to nerobiť kompromisy. Sú iba dve možnosti: vrčať=zlé=nevýhody alebo nevrčať=dobre=výhody. A ešte byť dôsledná a to je asi najťažšie. Presne ako si mi napísal na začiatku robil si čo chcel. Až teraz to vidím. Pritom sa ešte aj tváril, že ma poslúcha.

Ešteže sa mi, za pomoci tejto poradne, otvárajú oči. Vďaka.

Som zasa tu. Po dňoch eufórie /mojej aj mojich havkáčikov/ prišla zasa tvrdá realita. Minulý týždeň zavládol na našom dvore pokoj, klídek,...a po tom sa stalo niečo, neviem čo a boli sme zasa na začiatku. Hero vyštartoval po malom a sme zasa na začiatku a možno ešte kúsok vzadu. Neviem čo sa presne stalo , nebola som doma ale môj dohad je asi taký, že malý nevedel kedy prestať s jeho divočením a starému to už išlo na nervy a tak mu to dal jasne vedieť. Ale to je iba môj dohad. Po tomto incidente sme začínali zasa od začiatku ale cítim, že už to nie je ono. Predtým mu malý mohol obhrýzať chvost, nohy, uši,.... a teraz si drží odstup. Aj vrčanie bolo preč a teraz je zasa tu. Samozrejme, že ho netolerujem ale mám pocit, že je to všetko kôli tomu, že som nebola doma a nemohla som to divočenie malého stiahnuť na seba a pokračovať s ním v bláznení. Myslím, že starký má nárok na pokoj. Ale ja nemôžem byť stále doma /musím aj pracovať/. Viem, že sa to dá a verím, že to raz bude dobré. Len by som Ťa Rudo poprosila o nasmerovanie ako na to. Aby som nerobila zbytočné chyby. Ja viem, že to je beh na dlhú trať ale ten pohľad ako si tý dvaja spolu ležia jeden vedľa druhého na dvore alebo ako spolu fičia na tráve, ako sa naťahujú o tričko - to bolo také perfektné!

Ja viem, vy čundrujete /závidím Vám ale doprajem!/ ale aj tak musím napísať. Bola to fuška ale pomaly sa dostávame do normálu. Zasa začalo blbnutie a naháňanie. A dúfam, nie verím tomu, že aj tá pohodička sa zasa vráti.

A predstav si, že ona sa vrátila!!! A zisťujem, že aj starký posúva svoje hranice tolerantnosti voči tomu malému "torpédu" a ja sa snažím vysvetliť tomu krpcovi, že ani on si nesmie dvoliť všetko a on to v tej svojej hlavičke začína chápať. Teda ale občas čumím koľko je v tom malom telíčku sily, húževnatosti, drzosti a tvrdohlavosti, to teda fakt klobúk dolu.

Takže, naša trojka: Ja, Hero a Kazanko budujeme svoj vzťah a učíme sa spolunažívať. Ide to celkom dobre ale neviem si vysvetliť chovanie toho staršieho-Hera. Začne to tým, že vyzve malého k hre - naháňačke. Naháňajú sa a zrazu ako by zabudol, že sa hrá so šťeňaťom a začne ho loviť ako zajačika. Vydáva pri tom strašidelné zvuky a malý tiež vreští ale nikdy mu nič neurobí. Malý nemá ani žiady škrabanec je iba celý oslintaný. Ja sa to snažím hneď stopnúť ale niekedy ohluchne, oslepne a trvá mu až ma začne vnímať a zareaguje na môj povel. Ja si myslím, že sa iba pozabudne a pritvrdí hru. Alebo by mu mohol urobiť aj niečo horšie? Teraz keď vidím, že už to pri naháňaní začne naberať na obrátkách tak to včas stopnem a radšej začneme s nejakou inou hrou alebo ideme trocha cvičiť. Robím to správne alebo mám reagovať inak.

Ano, tak som to nasposledy urobila doslova som ho musela schmatnúť a ručne a stručne ho hodiť do voliéry. Ja som si myslela, že bude nejaký rozzúrený ale on sa usmieval. Fakt sa doslova usmieval a vôbec z neho nešlo nič zlého. Z jeho výrazu som vyčítala, že: -to bola ale sranda! A veselo si krútil chvostíkom.

Ja by som sa chcela poďakovať. Rudo, ďakujem za všetky rady a usmernenia. Táto poradňa mi moc, moc pomohla a stále pomáha. U nás na dvore je vďaka Tebe pohodička!

Zdvihnutý palček od Teba vždy poteší!Vďaka.