Ahojte, obraciam sa na Vás s týmto problémom.
Mám doma suku NO, bude mať 5rokov, je veľmi živá, až hyperaktívna a príšerná aportérka. V marci /březnu/ k nám pribudol samec československého vlčiaka, tiež mal teraz 5 rokov. Vzhľadom k tomu pribudol ďaľší koterec, psy sú vedľa seba, v pohode si po pár malých konfrontáciach vyjasnili postavenie a vychádzajú navzájom veľmi dobre.
Asi po mesiaci si Cora /NO/, zjavne sama zahryzla do chvosta do takej miery, že jej to veľmi krvácalo a veľmi dlho sa to hojilo.
Psy mám v lese na hektárovej záhrade, cez deň sú v kotercoch, vedľa iných zvierat/kôň, koza, králiky/, chodievam pravidelne každý deň kŕmiť, vtedy majú úplne voľný výbeh -počas týždňa a cez víkendy sa im snažíme venovať čo najviac, výcvik, túry, atď.
To s tým rozhryznutým koncom chvosta sa opakovalo asi ešte dva krát a teraz naposledy to bola rana, ktorá musela príšerne krvácať - vždy sa to stalo v noci, podotýkam, že vtedy tam bežne behajú srny, kuny, líšky...
Predpokladám, že to má súvislosť ako s novým psom, novým kotercom a tými nočnými návštevami .
Viete mi poradiť aj niečo iné ako bandážovanie chvosta a goliera - to mi poradili naši policajný psovodi, vraj policajné psy to robia veľmi často. Vďaka za každú radu.

Fenku treba dať do poriadku psychicky. Tento spôsob života nezvláda tak, ako od nej očakávate. Najväčším problémom bude pravdepodobne odlúčenie od ľudí.

Nemyslím si, že to bude tým, že by sme jej chýbali. Doteraz tam bola sama tri roky a nič podobné sa nestalo. Prvýkrát sa to udialo ako píšem, asi mesiac po príchode druhého psa.
Určite to je psychikou, to viem, ona je veľmi dominantná a samostatná, absolútne jej stačí aport v papuly a nezaujíma ju nič iné. ČV je zas veľmi komunikatívne a svorkové a stále sa pokúša vyzvať Coru k spoločnej hre, ale ona sa nikdy so žiadnym psom nehrala.
Inak je všetko v poriadku, či už v poslušnosti, alebo vo vzťahu k nám a dcérke.
ČV sa napríklad rado mazná a dožaduje pozornosti, Cora to nikdy nerobievala, nechá sa na privolanie pohladkať a už zas beží preč, v podstate je takmer neustále v pohybe.

Může to být také forma přenesené agrese - někdo nebo něco jí vystresuje a ona pak reaguje tímhle způsobem. Poslušnost s tím, že není čubina a určitě ani ČSV v psychiché pohodě nemusí mít nic společného. Na jednu stranu píšeš, že vztah je v pořádku, dál píšeš, že že je dominantní a samostatná a že nevyžaduje vaši pozornost a dává přednost aportu - to mi připadá dost proti sobě. Podle čeho váš vztah hodnotíš?

Náš vzťah je založený na tom, že nám robí spoločnosť v prírode, na turistike, atď. sem tam zabehneme na cvičák /teraz menej , popri dcérke nestíham. Brali sme si ju hlavne na stráženie a aby dobre vychádzala s malým dieťaťom, a tieto požiadavky dokonale spĺňa. Ona je dominantná len vo vzťahu k iným psom, vo vzťahu k dcérke je absolútne bezproblémová a dokonca spolu občas aj cvičia poslušnosť /dcérka mala teraz 5rokov/.
Ako píšeš, mohla by to byť prenesená agresia, prvý krát sa to stalo v období hárania a susedov pes ušiel a celú noc bol zjavne pri našich psoch, zem okolo kotercov bola vydupaná až do hliny, psy ráno nervózne a nevyspaté.
A teraz naposledy, keď sa to stalo, zjavne boli v noci na záhrade diviaky, takže tu by mohla byť príčina.
Ale dá sa tomuto nejako zabrániť?
Policajti nad tým len mávli rukou, zjavne sú na také správanie zvyknutý.

Jak píšeš - je tam sama, nevíte, co se děje. Já nevím o jiném způsobu, než jí pod dohledem mít, tedy mít jí u sebe. Píšeš, že to hodně krvácelo. Co když nedojdete včas natolik, abyste jí ošetřili včas a způsobí si tím vážný zdravotní problém? Co se mě týká, měla bych jí u sebe. A psa taky.
Nevím, jak se spolu snášejí, možná by mohli být spolu. V tomhle ohledu počkej na Rudovu radu. Jak říkám, snažila bych se být s ní. Pokud nemůžeš, dej jí do kotce nějakou hračku, větší, třeba starého plyšáka.

Zvážila by som ešte, aký je tvar a priestor koterca, či tam nie sú hrany, na ktorých si pri blbnutí, keď je zatvorená, chvost poraní. Na tej psychike ale ja osobne trvám.

Koterec je klasický obdĺžnik, aj búda, takže samozrejme si ten chvost pri blbnutí môže zraniť tam. Mala to na špičke chvosta, čo ma skôr viedlo k domienke, že si skôr do neho hryzla.
Essi, tá rana nie je nič vážne, aj keď to dosť krvácalo, ale veď vieš, že uši, chvost a nos sú na krvácanie "háklivé", aj menšia rana poriadne krváca. Mať psy v byte určite neprichádza do úvahy, vzhľadom k tomu, že sme zamestnaný a máme malé dieťa. Neviem si predstaviť, ako by zvládli byť 9 hodín zatvorený v byte.
ČV je určite v pohode, keď som s nim bola na tábore, všetci, čo ho poznali predtým sa zhodli, že sa jednoznačne zlepšil, je viac v pohode, atď. /je totiž veľmi plachý/.
Ešte stojí za zmienku, že Cora, keď sa cvičí obrana na cvičáku, ktorú zbožňuje, a ona je zatiaľ na reťazi, tak sa občas zvrtne za svojim chvostom.
Ešte k tej hračke, nechávam jej v koterci aport, alebo konár, atď.

Na cvičáku se přetočí, asi stejně jako v kotci. Na cvičáku bych jí nenechávala na řetězu, když vidíš, že to není dobře, ale tak, aby na obrany neviděla. S tím postojem k pobytu psa v bytě vůbec nesouhlasím, ale je to tvoje volba. Nevím o jiné možnosti než zajistit, aby se v kotci nestresovala, aby jí nemohlo nic vytočit.